Tulipánová horúčka: Keď kvety takmer zničili Holandsko

Prečo ľudia predávali domy za tulipánovú cibuľku?

Pred 390 rokmi zažilo Holandsko jeden z najfascinujúcejších a zároveň varovných príbehov v dejínach ekonomiky aj kvetinárskeho priemyslu – Tulipánovú horúčku. Prečo ľudia vymieňali cibuľky tulipánov za svoje domy? Ako sa kvety stali symbolom nerozvážnych investícií a čo nám tento príbeh môže ukázať o dnešnom svete? Čítajte ďalej.

Šikovní pestovatelia vs. vírus

Tulipány sa dostali do Holandska z Osmanskej ríše v roku 1593. Spočiatku však širokú verejnosť nezaujímali. Všetko sa zmenilo až na začiatku 17. storočia, keď sa na trhu začali objavovať pestrofarebné odrody tulipánov, o ktoré okamžite vzrástol záujem. Zároveň bola ich ponuka obmedzená, čo viedlo k postupnému zvyšovaniu ich ceny.

Hovoríte si, ako sa Holanďanom podarilo vyšľachtiť nové odrody? Nepodarilo. Spätne sa zistilo, že nešlo o žiadne ľudské majstrovstvo, ale o mozaikový vírus, ktorý rastliny napadol a zmenil farbu ich okvetných lístkov. Bizarné, však?

Predali by ste svoj dom za cibuľku tulipánu?

Aby ste si raketový nárast popularity tulipánov vedeli lepšie predstaviť, pozrime sa, ako ich cena rástla v čase.

  • Na začiatku storočia stála jedna cibuľa tulipánu 1 gulden.
  • V roku 1624 to už bolo približne 1 200 guldenov.
  • V roku 1625 dokonca 3 000 guldenov.
  • A v roku 1636 ste za jednu vzácnu odrodu zaplatili 4 600 guldenov – a k tomu ešte aj povoz s koňmi.

V tom istom období stál napríklad meštiansky dom v Amsterdame približne 10 000 guldenov, takže áno, v čase svojho vrcholu boli tulipány naozaj luxusným tovarom. Rôzne zdroje uvádzajú, že ľudia boli kvôli vzácnym kusom ochotní predať aj dom, statok alebo dokonca pivovar. Hovorí sa, že za 3 kusy tulipánov bol v roku 1637 vymenený práve pivovar v Utrechte, ktorého hodnota bola vtedy vyčíslená na 30 000 guldenov.

Treba však povedať, že o tulipánovej horúčke koluje množstvo príbehov, ktoré nikdy neboli potvrdené. Jedným z nich je aj nešťastný osud holandského námorníka, ktorý vraj omylom zjedol tulipánovú cibuľu potom, čo si ju pomýlil s obyčajnou kuchynskou cibuľou. Hodnota tejto cibule bola 3 000 guldenov – a keďže vtedy platil zákon, ktorý zakazoval poškodzovanie tulipánových cibúľ, námorník skončil vo väzení.

Obchodovanie s budúcou hodnotou alebo predaj aj toho, čo nemáš

Obchodovanie s tulipánovými cibuľkami nebolo obmedzené len na oficiálne burzy. Tulipány boli (a sú) sezónny tovar, preto obchodníci museli vytvoriť systém, ako s nimi obchodovať ešte pred ich fyzickým dodaním.

Predávajúci a kupujúci sa preto vopred dohodli na cene za určitú odrodu tulipánu a uzatvárali zmluvy – buď písomne, alebo ústne. Zaujímavé na tom bolo, že väčšina účastníkov obchodovania neboli skutoční pestovatelia ani predajcovia, ale špekulanti, ktorí očakávali, že cena cibúľ bude naďalej rásť. Takto sa obchodovalo s „budúcou hodnotou“ tulipánov. Špekulanti kupovali cibule, ktoré ešte ani neexistovali.

Zmluvy sa často medzi špekulantmi presúvali, a tak cena neustále rástla, pretože každý ďalší očakával ešte vyšší zisk. Tento systém viedol k extrémnemu rastu cien. Právna stránka týchto obchodov však bola problematická, pretože kontrakty neboli právne vymáhateľné.

Ako a prečo došlo ku kolapsu?

Na vrchole Tulipánovej horúčky, vo februári 1637, ľudia začali strácať dôveru v cenovú stabilitu a špekulácie o ďalšom raste cien dosiahli kritický bod. Ekonomika celého Holandska sa dostala do problémov a nikto už nebol ochotný platiť za predražené tulipány.

Cena cibúľ tak klesla až o 95 %, čo spôsobilo krach mnohých obchodníkov. Hovorí sa, že kvôli Tulipánovej horúčke vyhlásil bankrot aj známy holandský maliar Rembrandt van Rijn, ktorý kvôli tulipánom predal svoj dom.

Mýtus alebo realita?

Hoci príbeh o tulipánovej horúčke zostáva legendou, nie všetky informácie, ktoré o tejto udalosti kolujú, sú podľa všetkého pravdivé. K mnohým prekvapivým zisteniam dospela britská historička Anne Goldgar, autorka knihy Tulipmania: Money, Honor and Knowledge in the Dutch Golden Age. Vo svojom diele uvádza, že nenašla dôkaz, ktorý by potvrdzoval bankrot čo i len jediného človeka výlučne kvôli tulipánom.

Pri skúmaní holandských archívov navyše objavila len 37 ľudí, ktorí za tulipány minuli viac ako 300 guldenov. Až na výnimky vraj tulipány kupovali najmä bohatí mešťania, ktorí si ich vtedy mohli dovoliť.

Napriek tomu ide o historický fenomén, ktorý sa zapísal aj do kultúrnej sféry. Tulipánová horúčka sa stala inšpiráciou pre román Tulip Fever spisovateľky Deborah Moggachovej. V roku 2017 bol román aj sfilmovaný režisérom Justinom Chadwickom.

Tulipánová horúčka ako ponaučenie pre súčasnosť

Aj keď v skutočnosti nebola tulipánová horúčka taká deštruktívna, ako niektorí s obľubou tvrdia, jej odkaz pretrváva. Tento príbeh nám ukazuje, ako ľahko sa môžeme nechať ovládnuť emóciami a túžbou po rýchlom zisku. Bubliny podobné tej tulipánovej sa môžu objaviť aj dnes – ako to dokazujú napríklad opakujúce sa špekulácie s kryptomenami alebo súčasné fenomény typu Labubu.

Nepodliehajte špekuláciám. Investujte do kvalitných kvetov aj do spoľahlivého partnera

Zatiaľ čo tulipánová horúčka ukázala, ako ľahko môže zbohatnutie na kvetoch viesť k pádu, my v St. Gabriel dbáme na stabilné a dlhodobé partnerstvo. Pridajte sa k nám a získate prístup k širokému sortimentu kvalitných rastlín, ktoré nebudú závislé od žiadnej bubliny.

Další blogy

všechny blogy